Prečo Kvetinár...

Vždy večer keď si ľahnem do postele, napadá ma množstvo motívov o ktorých by som tu chcel niečo napísať, ale keď je triezvy deň, neviem zosmoliť ani slovo, ktoré by hádam stálo za zverejnenie. A tak som sa rozhodol, že proste opíšem to ako fotografovanie vnímam ja. Priznám sa veľmi mi k tomu pomôžu slová jedného fotografa na mojom obľúbenom fotoserveri, ktorého tvorbu si veľmi vážim. "Moju tvorbu môžem rozdeliť do týchto etáp 1. zábava, 2. koníček, 3. vášeň, 4. droga, 5. posedlost, 6. něco jako když spojíte body 1 až 5" Nuž a do tohto štádia som sa prepracoval ja. Keďže v súčasnej a vlastne ani v minulej dobe som svojim časom nevládol ja ale vždy mi ho usmerňujú iný, je ťažké vybrať sa s fotoaparátom kamsi na miesta, ktoré sú príliš vzdialené od miesta kde žijem. Som rád ak sa mi podarí na pár chvíľ vytlačiť kočík s dcérou do vinohradu, dúfajúc že únavou malá zaspí a ja budem môcť zachytiť aspoň čosi čo nájdem pri chodníku, snáď by som mohol svoju tvorbu aj nazvať "chodníková". Ale poďme radšej ďalej. Musím sa priznať nie som turista a už vôbec nie vysokohorský, žiaľ, ale s tým nič nenarobím a preto ma i trochu mrzí že nebudem môcť nikdy urobiť fotografie, ktoré sa mi tak páčia. Keďže som viac menej taký "dolnozemský chodec" chodievam na prechádzky kdesi tu po dolnej zemi. Občas sa mi stane že sa vyskytnem na Novohradskom území kde bývajú manželkini rodičia. Tam je to príjemná krajina, ale motívmi a obmedzenými možnosťami by som ju zaradil do môjho dolnozemského rajónu. Nuž a tak fotografujem to čo sa dá, a čo nájdem. Teraz môžem skonštatovať že som sa dostal do štádia kedy by som mal hádam napísať čosi dôležité, niečo čo odhalí kam vlastne tieto všetky moje slová smerujú. Neviem, hádam sa to podarí. Fotografujem teda kvety. Áno kvety, zvláštne, hádam niekomu sa to môže zdať úplne obyčajné až nudné, ale ja som sa vlastne týmto spôsobom zaškatuľkoval. Proste Kvetinár, ako ma nejako nazvali a veru aj mi to ostalo. Kvetov je našťastie dosť i keď naša dolnozemská flóra najmä z okolia miesta môjho bydliska nie je až taká pestrá, ale predsa len sa pár krát ročne nájde čosi čo ma natoľko zaujme, že i fotografia je nakoniec podarená (teda aspoň si myslím). Nuž teda pre toto moje neturistické zameranie, som rád že sú kvety, lebo pre mňa som našiel spôsob vyjadrovania fotografiami. Hľadám v kvetoch emócie a snažím sa nimi aspoň kde tu čosi povedať či odhaliť nejaký svoj vlastný pocit. Asi sa rastliny stali mojim osudom a budem v nich hľadať stále čosi nové čo Vám budem môcť ukázať.

Teda hádam, zas niekedy nabudúce pár slov zvládnem vložiť a bližšie sa zamerám na fotografovanie toho čo mám rád...K.v.e.t.o.v...